História
našej podhorskej obce
Ako to celé začalo
Obec
Cigeľ leží na severozápadnom úpätí
pohoria Vtáčnik vo výške 465 metrov
nad morom, (stred obce) v údolí, ktoré vyhĺbil
potok Ciglianka. Územie
Cigľa je obývané oveľa skôr, ako je o ňom
písomná zmienka.
Pravdepodobne bolo obývané už v staršej dobe bronzovej,
teda asi pred
štyri tisíc rokmi.
Prví usadlíci sa na tomto
území usadili v okolí troch jazier, z čoho
pochádza aj prvé pomenovanie
obce "Jazero" a zaoberali sa lovom zveri. Obec mala ešte v roku 1362
pomenovanie Luchka (Lúčka), r. 1461 Cyglen (názov
má pochádzať z toho,
že obyvatelia sa živili aj chovom kôz), r. 1773 Czigeli, r. 1920
Cigľa,
r. 1927 Cigeľ. V neskorších dobách v stredoveku, niekedy
okolo roku
1300, keď sa k moci skoro na celom Slovensku dostáva
Matúš Čák
Trenčiansky, teda aj na bojnickom panstve, začínajú sa vo
veľkej miere
zakladať osady, medzi inými aj Cigeľ. Obec patrila hradu
Sivý Kameň a
potom k bojnickému panstvu.
V roku 1362 ju dostal od bojnického kastelána Jána
Gilletha za služby
Peter zo Šutoviec. Po vymretí jeho rodu sa stala
vlastníctvom
Rescényiovcov. V roku 1553 sa už objavuje názov "Chygel".
Toto
pomenovanie dostáva po Turkoch, ktorí v roku 1530
prepadli Bojnice a
široké okolie, všetko vyrabovali a vypálili. Mužov,
ktorí sa neschovali
v horách zobrali do zajatia. Neskôr po niekoľkých
rokoch sa opäť
vrátili a všetko sa opakovalo znova. V roku 1553 sa
uvádza v Cigli 9
port, 1675- 37 poddanských a 15 železiarskych usadlostí
(282 obyv.), v
17. stor. kúpili richtárstvo Pálffyovci. Roku 1715
mala 19 domácností,
1778- 319 obyvateľov, 1787- 42 domov a 310 obyv., 1828- 52 domov a 369
obyvateľov, 1869- mala obec 62 domov. V obci boli roľníci. V 19.
stor.
bol v obci mlyn, píla, súkennícka valcha. V roku
1675 panuje na zámku v
Bojniciach gróf Pálfy a tak sa okrem iného
pomaďarčuje aj názov našej
obce na "Czigel". Väčšina pôdy, pasienkov a lesov patrili
bojnickému
panstvu a aj obyvatelia Cigľa boli jeho poddanými. Napriek
rôznym
pokusom o ponemčenie, alebo pomaďarčenie Cigeľ ostal čisto
slovenský, o
čom svedčí aj názvoslovie chotára, napr.
Vtáčnik, Vrchvoda, Biela
skala, Zlatá jedľa, Kalná studňa, Hájiky, Šablovo,
Priedavky, Breziny,
Kaluže, Košariská, Pálenice, Rakytníky, Pažite,
Podieľa, Pirte,
Podhorie, Rovné, Klokočie, Chorvatice, Podskáľa, Uhlište,
Kostenáče,
Kamienky, Zábronie, Potôčky, Hrby, Hrady, Hrochoť,
Prielohy,
Handráľske, Čerťaže a mnohé iné.
Obec sa rozkladala po oboch stranách potoka Ciglianka a skladala
sa z
dvorov, ktoré boli pomenované buď podľa mena gazdu, alebo
podľa
činnosti, či vlastnosti, s ktorou sa dedo a pradedo vyznačoval. V smere
toku potoka boli z hornej časti obce dvory: pravá strana:
Podskalkeje,
Huceje, Pagľareje, Dolinskeje, Kuríneje, Mjartaneje, Krauskeje,
Šušleje, Kožucheje, Beňadikeje, Ozanineje, Martišeje, Búchaleje,
Kaštieľeje, Ďurdineje, Jankeje, Fujakeje, Trvajeje, Mlynáreje.
Naspäť
od dolného konca na druhej strane potoka to boli: Račkeje,
Fabianeje,
Macákeje, Prochockeje, Frankeje, Kôročkeje, Drozdeje,
Mikušeje,
Gajdošeje, Fábreje, Chalupeje, Šarinskeje, Šovceje, Jamriškeje,
Hronceje, Kováčeje, Gazdinkeje, Kováčikeje a Cmarkeje.
Foto: Lavička do Šušlov vyššie Kožuchov.
Fotografia z roku
1937 pochádza z Obecnej kroniky. Foto: Pavel Poljak
Novinky:
Posledná aktualizácia: